Pitná voda zo studne Na čo treba myslieť?

Vlastná studňa má nespočet výhod. Nielen, že je odberateľ nezávislý na dodávke z verejného vodovodu, ale v ideálnom prípade tiež ušetrí na rastúcich cenách vody. V niektorých oblastiach Slovenska sú studne napriek neustálemu rozvoju vodárenstva stále nevyhnutnosťou.

Studne sa ako zdroj pitnej vody vyuzívajú už od doby kamennej, najstaršie majú až 10 000 rokov. U nás poznáme z minulosti predovšetkým hradné studne, z ktorých boli mnohé ručne vykopané do veľkých hĺbok. Napríklad na Trenčianskom hrade má studňa vytesaná do skaly hĺbku 80 metrov, na Bratislavskom až 85.

V dnešnej dobe je na Slovensku podľa údajov z roku 2015 väčšina obyvateľov (88,3 % z 5,4 mil. obyvateľov) a obcí (82 % z 2 933 samostatných obcí) zásobovaných z verejných vodovodov. Ostatní, ktorí k tejto vymoženosti nemajú prístup sú odkázaní na iné spôsoby zaistenia pitnej vody. Studne sú taktiež dôležité pre mnohých záhradkárov a chalupárov.

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou však varuje – ak chcete získavať zo svojho zdroja dlhodobo kvalitnú a zdravotne bezpečnú pitnú vodu, musíte jej venovať primeranú pozornosť a starostlivosť. Podľa prieskumov až 1/4 vlastníkov studní na Slovensku nemá žiadnu informáciu o kvalite vody v ich studni.

V nasledujúcich riadkoch si povieme všetky užitočné informácie ohľadom výstavby, údržby a prevádzky domových studní, ktoré sú v súlade s platnou legislatívou a prevenciou zdravotných rizík.

Je na výstavbu studne potrebné povolenie?

Domová studňa s elektrickým čerpadlom je podľa zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) považovaná za vodnú stavbu, ktorá musí byť povolená.

Povolenie spolu s povolením na odber podzemných vôd vydáva odbor starostlivosti o životné prostredie na okresnom úrade, prípadne obecné úrady (v prenesenom výkone pôsobnosti na úseku štátnej vodnej správy). Je potrebné aj na zmenu a odstránenie studne.

Povolenie na vodnú stavbu nepotrebujú iba studne, ktoré majú zariadenie na ručné čerpanie vody. V tomto prípade, rovnako ako pre iné drobné stavby postačuje ohlásenie stavebnému úradu príslušnej obce.

Na aké účely a akým spôsobom možno studne využívať?

Studne nesmú slúžiť na podnikateľské účely a tiež nesmú obmedzovať rovnaké využívanie podzemných vôd iným osobám (napríklad vlastníkom studne na susednom pozemku). Odbery podzemných vôd zo studní sú spoplatnené – nad 15 000 m3 za rok alebo 1 250 m3 za mesiac. Odber takéhoto množstva je však v prípade bežného využívania vody zo studne pre domácnosť nepravdepodobný.

Podľa zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách je zakázané prepojiť vlastný zdroj vody s verejným vodovodom. Prepojením s vodou zo studne s nevyhovujúcou kvalitou môže totiž dôjsť ku kontaminácii, ktorá môže mať závažné následky vrátane prenosu infekčných ochorení.

Na Slovensku k tomu došlo napríklad aj v roku 2015, kedy museli v obciach Horné a Dolné Saliby odstaviť vodovod kvôli tomu, že ho týmto spôsobom kontaminoval miestny podnikateľ. Zákaz používania pitnej vody z verejného vodovodu, náhradné zásobovanie a odstraňovanie následkov kontaminácie trvalo 10 dní.

Kde vyhĺbiť studňu?

Informácie o vhodnosti územia môžu poskytnúť hydrogeologické mapy, odborníci na budovanie studní, ale i obce a susedia. Informovať sa možno aj od regionálnych úradov verejného zdravotníctva a orgánov štátnej vodnej správy.

Okrem podzemných vôd je dôležité prihliadať aj na možné zdroje znečistenia v širšom okolí studne, ale aj minulé a súčasné využívanie okolitého územia. Nevhodné sú poľnohospodárske územia (zvýšený obsah dusičnanov), oblasti starých environmentálnych záťaží (priemyselné skládky, skládky TKO, ťažobné územia a pod.) a tiež často zaplavované územia.

Zásady navrhovania, budovania a prevádzkovania studní od výberu umiestnenia až po odporúčania na úpravu okolia, kontrolu a dezinfekciu studní popisuje norma STN 75 5115: Vodárenstvo. Studne individuálneho zásobovania vodou.

Studne sa odporúča umiestňovať proti smeru prúdenia hladiny podzemnej vody od potenciálnych zdrojov znečistenia. Najmenšie odporúčané vzdialenosti závisia od priepustnosti horninového prostredia a od pôvodu zdroja znečistenia (5 až 30 metrov). Studňa musí byť zabezpečená tak, aby sa do nej nedostávala dažďová voda, nečistoty z povrchu a nevyužitá voda z kohútikov pri studni.

Hĺbenie, stavba aj inštalácia vybavenia studne je technicky náročná práca, ktorá so sebou prináša bezpečnostné riziká. Preto by ju mali vykonávať odborníci s dlhodobými skúsenosťami. Stavebné materiály použité pri stavbe studne ako i všetky výrobky, ktoré budú prichádzať do kontaktu s pitnou vodou musia byť pre tieto účely určené. Neodborné pripojenie domácnosti môže priniesť problémy aj po dlhšom čase. Pri navrhovaní rozvodov je dôležité dbať, aby nedochádzalo k stagnácii vody.

Mapa koncentrácie dusíkatých látok v podzemných vodách na Slovensku. Dusičnany a mikrobiologická kontaminácia sú najčastejšími zdrojmi znečistenia. Zväčšený náhľad a ďalšie informácie si môžetepozrieť tu. Zdroj: SHMU

Ako pripojiť domácnosť na studňu?

V prvom rade je nevyhnutné potvrdiť kvalitu a vhodnosť pitnej vody laboratórnou analýzou v akreditovanom laboratóriu. Analýza skúma predovšetkým mikrobiologické, biologické a fyzikálno-chemické ukazovatele, ktoré poskytujú základný obraz o kvalite vody, indikujú znečistenie prípadne sú v studniach často prekračované.

Niekedy to však nestačí – napríklad v oblastiach so zvýšeným výskytom rádioaktivity v podloží sa odporúča vykonať vyšetrenie rádiologických ukazovateľov. V niektorých oblastiach sa zase môže vyplatiť vyšetrenie obsahu ťažkých kovov.

Najbližšie okolie studne (1 – 2 m) musí byť vodotesne upravené (vydláždené) so spádom od studne. Do vzdialenosti najmenej 10 m by sa mali obmedziť činnosti, ako je chov zvierat, skladovanie hnoja, používanie hnojív, postrekov a chemických prostriedkov a do tejto vzdialenosti sa odporúča okolie trvalo zatrávniť. Preliačiny v okolí studne je ideálne zasypať nezávadnou zeminou, prípadne ich odvodniť. Ak je studňa vybavená na povrchu odberovým kohútikom, nevyužitú čerpanú vodu je potrebné odvádzať ďalej od studne.

Akú údržbu vyžaduje studňa?

Dobre prevedeným umiestnením, výstavbou, inštaláciou a rozborom studne sa však proces nekončí. V ďalšom období je potrebné okrem nákladov na kontrolu kvality vody, spotrebu elektrickej energie, či prípadnú úpravu vody rátať aj s určitými finančnými nákladmi na čistenie studne, výmenu a rekonštrukciu opotrebovaných zariadení a podobne.

Pri silne kontaminovanej vode, ktorú treba upravovať je potrebné zvážiť výhody či nevýhody technicky a finančne náročných procesov. Rozbory vody by sa mali vykonávať 1 – 2 x ročne. Ak sa kvalita vody v studni minimálne 3 roky nezmenila, interval je možné predĺžiť. Mimoriadne rozbory je vhodné vykonať napr. po záplavách a po opravách a čistení studní. Podnetom by mala byť aj akákoľvek pochybnosť o kvalite vody, ako je napríklad zmena jej chuti, farby, či zápachu.

Za obdobie rokov 2013-2017 na Slovensku nevyhovelo pre nadlimitné koncentrácie dusičnanov od 19,3 do 38,1 % vzoriek. Najväčšie percento nevyhovujúcich vzoriek bolo zistené v roku 2017 v Trnavskom kraji. Z celkového počtu vyšetrených vzoriek nevyhovelo v mikrobiologických ukazovateľoch 39,3 %.

Vykonať odber vzorky pitnej vody pre rozbor si môže majiteľ studne aj sám. O spôsobe odberu a doručenia vzorky vody ho poučia pracovníci laboratórií, ktorí mu poskytnú i vlastné sterilné vzorkovnice. Ak má rozbor vody slúžiť pre kolaudačné konanie alebo ako doklad pre orgány štátnej správy, odber vzorky musí byť akreditovaný.

Voda zo studne s nevyhovujúcou mikrobiologickou kvalitou môže spôsobiť črevné a hnačkové ochorenia (gastroenteritída, bakteriálna dyzentéria, vírusová hepatitída A, leptospiróza, brušný týfus, parazitárne ochorenia).

Ohľadom chemického znečistenia, najčastejším problémom domových studní sú u nás nadlimitné koncentrácie dusičnanov a dusitanov. Najmä u dojčiat môže spôsobiť dusičnanovú alimentárnu methemoglobinémiu, ktoré môže byť smrteľná. U dospelých sú nebezpečné najmä po prechode žalúdkom, kde dochádza ku vzniku nitrozlúčenín (napr. nitrozamínov), ktoré spôsobujú zvýšené riziko nádorov gastrointestinálneho traktu a močových ciest.

Čo s kontaminovanou vodou v studni?

Úpravu vody zo studne je možné dosiahnuť rôznymi metódami. Okrem mechanických filtrov sa používajú filtre, využívajúce adsorpciu na aktívnom uhlí, UV žiarenie príp. iónovú výmenu a membránové procesy. Jednotlivé typy filtrov sa líšia nielen technológiami a účinnosťou, ale aj náročnosťou na údržbu a cenou.

Ceny vodných filtrov sa na trhu podľa kvality pohybujú od niekoľkých desiatok eur za viacstupňové filtrácie až po ionizátory za tisíce eur.

Použitý filter by mal zaistiť zdravotnú bezpečnosť pitnej vody, no zároveň zachovať obsah minerálnych látok a stopových prvkov, ktoré sú pre zdravie človeka nevyhnutné. Nanomembránové filtre a filtre na princípe reverznej osmózy odstraňujú z vody okrem nežiaducich kontaminantov aj látky, ktoré tvoria biologickú hodnotu pitnej vody. Preto sa náklady na takúto úpravu vody zvyšujú o nákup ďalších zariadení (napr. remineralizátory). Trvalý deficit niektorých minerálov (napr. vápnika a horčíka) môže dokonca ohroziť zdravie spotrebiteľa. Viac o vodných filtroch a spôsobe ich výberu si môžete prečítať tu.

Záver

Na záver možno zhodnotiť, že voda zo studne môže prinášať výhody v podobe čerstvosti a príjemnej chuti, ktorá nie je ovplyvnená vodárenskými úpravami. Ak nevyžaduje špeciálnu úpravu, prináša aj úsporu financií. Na druhej strane však kladie na majiteľa studne povinnosti, potrebné pre zaistenie kvalitnej a zdravotne bezpečnej pitnej vody. Je potrebné si uvedomiť, že voda z verejného vodovodu je pod neustálou kontrolou jej dodávateľov i orgánov verejného zdravotníctva.